Slovenská kultúra nenávisti
Kultúra je nástrojom národnej identity. Sme to my Slováci, ktorí tvoríme Slovenskú kultúru. My rozhodujeme ako vyzerá a ktorým smerom sa bude uberať. Slovenská kultúra nie sú iba kroje, krpce a halušky, sú to aj naše zvyky, vzťahy, umenie. Kultúra sú hodnoty ktoré zastávame, správanie ktoré podporujeme, diela ktoré považujeme za umenie.
O nás Slovákoch koluje taký vtip, že keď Samo Chalúpka písal o Slovanoch, vítajúcich cára chlebom a soľou, asi si pomýlil národ. Slováci sú národ, ktorý ten chlieb a soľ síce vyloží na stôl keď očakáva cudziu návštevu, ale obratom všetko zbalí keď tá cudzia návšteva naozaj príde. Od nepamäti je neoddeliteľnou súčasťou slovenskej kultúry nenávisť inakosti. Maďari sú „necivilizovaní okupanti“, Rómovia „leniví poberači dávok“, Ukrajinci nám sem „prišli na luxusných autách vykorisťovať sociálny systém“ a homosexuáli nám „korumpujú deti“. To si my, „rýdzi“ Slováci, predsa nemôžeme dovoliť, ak chceme aby nám tu z tej našej kultúry aj niečo zostalo. Ako už povedala terajšia ministerka a buditeľka slovenskej kultúry, Martina Šimkovičová: „Kultúra slovenského ľudu má byť slovenská, slovenská a žiadna iná. Tolerujeme iné národné kultúry ale naša kultúra nie je zmiešavanie iných kultúr.“1 Separácia slovenskej kultúry od národnostných a iných menšín nie je možná, pretože nič také ako rýdza slovenská kultúra neexistuje. Slovensko predsa nie je žiadny kmeň odtrhnutý od zvyšku civilizovanej Európy, ale mladá krajina, ktorej národ bol väčšinu svojej existencie buď okupovaný alebo súčasťou inej krajiny. Integrácia iných kultúr do slovenskej neznamená pre našu kultúru zánik, ale vývoj. Naša kultúra už „zmiešaná“ je, napríklad tie zemiaky v bryndzových haluškách prišli z Ameriky, vyhraníme sa teraz voči (ne)národnému menu a budeme na protest jesť suchú bryndzu so slaninou? Vyhlásenia o zachovaní „čistoty“ slovenskej kultúry vedia vyznieť dosť fašisticky, aj s domnienkou že dotyčný slovo „kultúra“ nepovažuje za zameniteľné so slovom „rasa“, a tento druh vyjadrovania by určite v 21. storočí nemal mať priestor na rozvoj.
Napriek tomu, že LGBTI+ komunita na Slovensku nie je žiadna invázia z vesmíru, ale Slováci s inou sexuálnou orientáciou alebo rodovou identitou, ministerka kultúry jasno signalizuje, že umenie alebo kultúrne podujatia organizované členmi tejto komunity, nepovažuje za slovenskú kultúru a nemieni na ich „nekalé účely“ prispieť už ani cent. 17.1.2024 bola na oficiálny facebookový účet ministerstva kultúry zverejnená anketa2, v ktorej mali občania hlasovať či sú po A) „za obnovu kultúrnych pamiatok, zachovanie kultúrneho dedičstva a podporu umeleckej obce.“ alebo po B) „za podporu LGBTI+ akcií, kde sa maloleté deti majú učiť ako sa predvádzať na sexuálnej šou, dúhových pride-ov, kde sa polonahí ľudia predvádzajú na námestiach.“ Taktiež mali občania uviesť čo osožné prinášajú obe tieto možnosti pre konkrétne deti, mládež, dospelých a seniorov. Nehladiac na to, že samotné znenie otázky jasne pohŕda možnosťou B, núti občana vybrať si z dvoch možností, ktoré v iných krajinách fungujú nezávisle od seba. Takéto „huckanie“ občanov do intolerancie voči LGBTI+ komunite prispieva do „kultúry nenávisti“, vytvára novú normu správania a v určitej miere legitimizuje útoky na túto komunitu, ako bol napríklad teroristický útok na Zámockej ulici v Bratislave. Koncom Novembra 2023 zasa ministerku kultúry pobúril obraz vystavený v budove slovenského rozhlasu, zobrazujúci dvoch bozkávajúcich sa mužov, od Andreja Dúbravského, medzinárodne uznávaného slovenského umelca. Zhrozenie a hnev, ktorý otriasol buditeľkou slovenskej kultúry natoľko, že avizuje zmenu legislatívy, aby rezort kultúry mal väčšie kompetencie vplývať na tieto veci. Toto vyjadrenie naopak viedlo k zhrozeniu a hnevu umelcov, ktorým zostáva len dúfať, že plánovaná plošná cenzúra umenia vyobrazujúceho homosexuálne páry, buď nenastane alebo postihne čo najmenej umelcov.
Slovenská kultúra nie je tvorená jednotlivcom. Jedna žena nemôže určovať čo je a čo nie je kultúra, ani ako by táto kultúra mala vyzerať. Vyhraňovanie sa voči iným kultúram alebo voči ľuďom prispievajúcim do kultúry na základe ich sexuálnej orientácie, je zo strany akéhokoľvek člena vlády nie len že neprípustné, je to hanba, hanba doma aj v zahraničí.