,,Slováci držia veľmi intenzívny očný kontakt”
Život v zahraničí, i keď len dočasný, je pre veľa ľudí lákavou príležitosťou. Jednou takou osobou je aj Sadie DeShon. Sadie prišla na Obchodnú akadémiu v Senici ako asistentka výučby angličtiny prostredníctvom programu Fulbright Slovakia. Sadie začala s prípravou už v marci roku 2023. Po skončení v októbri toho istého roku už len čakala. ,,Bol to zdĺhavý proces a dlhý čas som čakala a dúfala, takže som veľmi rada, že tu môžem byť,” priznala Sadie. Na Slovensko prišla na konci augusta a musela si prejsť školením. So začiatkom septembra sa začal aj jej rok na obchodnej akadémii.
Sadie začala s prípravou už v marci roku 2023. Po skončení v októbri toho istého roku už len čakala. ,,Bol to zdĺhavý proces a dlhý čas som čakala a dúfala, takže som veľmi rada, že tu môžem byť,” priznala Sadie. Na Slovensko prišla na konci augusta a musela si prejsť školením. So začiatkom septembra sa začal aj jej rok na obchodnej akadémii.
So životom v zahraničí je spojené aj spoznávanie okolia a histórie krajiny. Boli sme zvedaví, ako sa tejto výzvy chopila ona. ,,Snažila som sa toho spraviť a navštíviť čo najviac, čo som len mohla. Košice; hrady, ako napríklad Korlátko a Branč; Vysoké Tatry, Spiš, Krompachy…” Sadie na cestách s priateľmi zavítala aj do susedného Česka.
Aký kraj, taký mrav. Každá krajina má iné zvyky, iné hodnoty. Aké si však Sadie všimla rozdiely medzi Slovenskom a rodnou Arizonou počas jej 3 mesiacoch tu? ,,Určite školský systém. Dni v škole sú veľmi rozdielne nastavené ako u nás. Ďalej to bude určite to, že sa tu stmieva o dosť skôr, tak som si musela na to zvyknúť.”
,,Túžbu po domove samozrejme raz za čas pociťujem, napríklad keď sa jedna z mojich kamarátok vydávala tento víkend a ja som tam nemohla s nimi byť. Väčšinou som však v kontakte s mojou rodinou a priateľmi cez FaceTime, WhatsApp a podobne,” priznala o pocite túžby po domove. Žiť ďaleko od rodiny a blízkych je ťažké pre veľa ľudí. Sadie to ale znáša statočne. Dodala: ,,Musím povedať, že sa tu všetci o mňa dobre starajú, naozaj mi pomohli sa tu adaptovať.”
Človek musí byť mimo domova pripravený na akékoľvek prekvapenia. Nás zaujímalo, čo Sadie prekvapilo na Slovensku najviac. ,,Úprimne si myslím, že čo sa týka komunikácie, určite by som si vedela toho viacej všimnúť, keby som bola vedela lepšie slovensky.” Na Slovákoch ju však zaskočilo jedno, a to očný kontakt: ,,Ľudia tady udržiavajú intenzívny očný kontakt. Dokonca aj keď len okolo nich prejdeš na chodníku uprene hľadia. U nás v Amerike sa to veľmi nerobí, tak som si na to musela zvyknúť.”
Každopádne, Sadie ďakujem za rozhovor a prajeme jej príjemný pobyt na Slovensku. Dúfame, že jej naša krajina bude domovom rovnako, ako nám, a že až sa poberie zasa inou cestou bude na jej rok u nás spomínať len v dobrom.