Moja cesta k dobrovoľníctvu

Mnohí ľudia sa ma už pýtali, prečo som sa vlastne stal dobrovoľníkom? Prečo venujem toľko svojho voľného času na nejaké akcie? Ešte v prvom ročníku na strednej škole som vďaka Študentskému parlamentu dostal príležitosť zapojiť sa do kolektívu mladých a priateľských tínedžerov. To bola moja prvá skúsenosť s dobrovoľníctvom. Zrazu som bol súčasťou plánovania a organizovania mnohých podujatí v Senici (študentský ples, Pome Senica, literárna súťaž Čo potom? a ďalšie…).

Neskôr som zistil, že niekoľko členov parlamentu je zapojených aj do dobrovoľníckej činnosti v rámci organizácie Senica 2.0. Rozhodol som sa teda, že pôjdem za naším koordinátorom Marekom Štítnym, ktorý je zároveň zakladateľ Senice 2.0 a pridám sa k nim. Hneď moja prvá akcia mala byť zber odpadkov v priemyselnej zóne, čo možno neznie najviac lákavo, ale dobrovoľníctvo je, ako som zistil, celkom návykové, tak som bez váhania prišiel pomôcť. Tu som spoznal zopár ďalších dobrovoľníkov, s ktorými som si po chvíli začal veľmi dobre rozumieť. Postupne som začal vypomáhať na čoraz viac podujatiach v našom meste. Dobrovoľníctvo a pomoc tam, kde to je treba, ma baví a napĺňa energiou a dobrým pocitom, že som niekomu zlepšil deň. Ako vedľajší efekt som za ten čas spoznal mnoho úžasných ľudí a našiel si aj pár blízkych priateľov. Tieto skúsenosti ma osobne posunuli vpred, a preto odporúčam všetkým, ktorí chcú efektívne tráviť svoj čas, alebo ktorí by chceli spoznávať nových ľudí, aby sa pridali k nám.
Viac informácií o Senici 2.0 nájdete na našej webstránke
www.senica20.sk

Marcel Jankovič, SOŠPRaS v Senici