PROTI ČOMU PROTESTOVALI SLOVÁCI

Protest patrí medzi jedny z významnejších kontrolných mechanizmov každej zdravej demokracie. Možnosť občana vyjsť do ulíc a vyjadriť svoj názor v sebe nesie princíp demokracie samotnej, keďže demokracia zaručuje občanom podieľať sa na riadení štátu a slobodu slova. V spoločnosti je dusno a zdá sa, že žijeme kľúčový moment politickej histórie. Vstupujeme do toho magického veku, kedy sa z dievčat a chlapcov stávajú ženy a muži. Začínajú sa s nami diať čudné veci, lomcujú s nami emócie a hľadáme odpoveď na rôzne chúlostivé otázky, ako: Čo je to hodnotová strana? Kto sú prezidentskí kandidáti? Prečo moji rodičia každý večer o 19:00 kričia na televízor? Začíname vnímať politiku a registrujeme svoje prvé protivládne protesty. Avšak napriek tomu, že sú prvé pre nás, nie sú prvé pre Slovensko.

Povstanie meruôsmych rokov (1848 – 1849)

Toto významné povstanie vedené Ľudovítom Štúrom, Jozefom M. Hurbanom a Michalom M. Hodžom za samostatnosť Slovenska, národné práva a sociálne práva, sa podstatne líšilo od moderných protestov ako ich poznáme dnes. Nebola to pokojná demonštrácia vedená davom s transparentmi, ale boj o uznanie Slovákov ako suverénny národ, ktorý bol krvavo potlačený. K neúspechu povstania prispelo viacej faktorov, ako napríklad slabá výzbroj a výstroj dobrovoľníkov a značná presila nepriateľského vojska. Slováci však dokázali v boji za svoj národ silnému súperovi niekoľko mesiacov vytrvale odolávať, čo sa, svojím spôsobom, dá považovať za úspech.

Slovenské národné povstanie (29. august 1944)

„Začnite s vysťahovaním“ znelo heslo vydané Jánom Goliánom, veliteľom povstaleckej armády, signalizujúce začiatok povstania. 29. august 1944 bol deň, kedy sa Slovensko jednoznačne postavilo proti nacizmu a vyjadrilo hlasný nesúhlas s autoritatívnym režimom Jozefa Tisa. Každoročne oslavujeme výročie SNP ku dňu jeho vypuknutia, aby sme si pripomenuli deň, kedy za zaradenie tohto štátu na správnu stranu histórie, položili životy stovky povstalcov. Pamiatka SNP si za tie roky už zažila svoje. V minulosti, po obsadení nášho územia sovietskym vojskom, si komunisti takpovediac „sprivatizovali“ zásluhy za tento vojensky a politicky významný akt, v súčasnosti, sa nejeden raz stretnete so spochybňovaním jeho významu či dokonca priebehu. Napriek tomu že povstanie bolo neúspešné, a nacisti nám ho hrubo zúčtovali krvou a ohňom, SNP je dôležitou udalosťou slovenskej histórie a akýmsi symbolom, že nech je akokoľvek zle, Slováci sa v hraničnej situácii vedia vzoprieť.

Nežná revolúcia (17. november 1989)

Ako nenásilná zmena režimu, bola vedená, nie so zbraňou, ale s transparentom v ruke. 17. november 1989 bol deň, kedy Československo „vyštrngalo“ sovietsky režim z nášho územia, preto ho každoročne oslavujeme ako deň boja za slobodu a demokraciu. Československo naskočilo na revolučnú vlnu východnej a strednej Európy. Po mesiacoch štrajkovania a rokovania s opozíciou si Poliaci vydobyli demokraciu v takzvaných „poloslobodných voľbách“ a komunistom sa nepodarilo zložiť vládu, Maďari spustili pád Železnej opony odstraňovaním ostnatého drôtu a hraničných zátarás na maďarsko-rakúskej hranici a Nemci zhodili berlínsky múr. Za výdobytky demokracie vďačíme protestujúcim, medzi ktorými boli aj študenti, učitelia, herci a politici, ochotní staviť na budúcnosť tejto krajiny svoje krky. „Vyštrngali“ nám slobodu slova, cestovania, štúdia, možnosť žiť v krajine bez propagandy, cenzúry a kádrovania občanov a pripomenuli svetu, akú silu má hlas ľudu.

Protesty proti Mečiarovym amnestiám (1998)

Zhruba 10 rokov od nežnej revolúcie, sa Bratislavské námestie opäť zaplnilo. Tento raz spoločnosť nepobúrili komunisti, ale amnestie Vladimíra Mečiara. Protesty vypukli krátko po tom, ako Slovenská vláda poverila Mečiara výkonom niektorých prezidentských právomocí, po skončení funkčného obdobia prezidenta Michala Kováča, keďže vláda nedokázala zvoliť nového prezidenta. Vladimír Mečiar obratom vyhlásil amnestie na trestné činy, súvisiace s únosom prezidentovho syna, na ktorom sa údajne mala podieľať Slovenská informačná služba, a zmarením referenda o vstupe Slovenskej republiky do NATO a priamej voľbe prezidenta. Situácia vyústila v to, že napriek úspechu Vladimíra Mečiara v parlamentných voľbách, sa mu nepodarilo zostaviť vládu, tak ju zostavil Mikuláš Dzurinda a parlament schválil priamu voľbu prezidenta.

Protesty Gorila (2012)

Slovo „Gorila“ ako uštipačné pomenovanie skorumpovaného politika za tie roky už zľudovelo. Vďaka kauze Gorila široká verejnosť bližšie spoznala, okrem iných, aj Jaroslava Haščáka, spoluzakladateľa finančnej skupiny PENTA a, vtedy opozičného, politika Roberta Fica, v súvislosti s ktorým dodnes šedivejší občania zvyknú polemizovať ohľadom lokalít, kde štvornásobný premiér s obľubou degustoval sýtený nápoj značky Coca-cola. Zverejnenie spisu Gorila vyhnalo do ulíc viacerých miest desiatky tisíc ľudí, dožadujúcich sa, okrem iného, odstúpenia či trestného stíhania osôb, spomenutých v tomto spise. Protesty boli pokojné, jeden sa však vymkol z pod kontroly, keď sa po pár hodinách presunul z námestia SNP pred Úrad vlády, kde výrazne nabral na intenzite a polícia bola nútená rozháňať nahnevaných demonštrantov vodným delom. Viacerí príslušníci polície boli zranení. Po čase vášne skrotli a pobúrenie išlo do stratena.

Protesty proti predraženému CT (2014)

Rok 2014 nám priniesol kauzu nákupu predraženého CT prístroja v piešťanskej nemocnici a s ňou 9 obvinených zo zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. V pamäti ľudu však zanechal najmä 2 mená, Pavol Paška a JUDr. Michal Straka, alias Ego, alias Miko Floso. Čo mali spoločné vtedajší predseda parlamentu a známy rapper? Údajné spojenie Pavla Pašku s podozrivým nákupom predraženého CT prístroja v piešťanskej nemocnici, schválený dozornou radou nemocnice, v ktorej v tom čase sedel aj Ego. Korupčná kauza predraženého CT prístroja pobúrila občanov natoľko, že, spolu s opozíciou, protestovali pred Úradom vlády a rezidenciou Pavla Pašku. Predseda parlamentu bol pod tlakom verejnosti nútený odstúpiť z funkcie. Ego momentálne už v dozornej rade nemocnice nesedí. Piešťanská legenda však praví, že údajne na jeho počesť dodnes niektoré zdravotné sestry vítajú pacientov srdečným pozdravom: „Dobré rejzou“.

Protesty pred Bonaparte (2016)

Rok 2012 by niektorí politici nazvali ako „dobu kešu“ a niektorí podnikatelia by im pravdepodobne dali za pravdu, napríklad Ladislav Bašternák. V roku 2012 si Bašternákova firma kúpila sedem bytov v bratislavskom bytovom komplexe Five Star Residence, ktorý stavala firma kontroverzného podnikateľa Mariána Kočnera. Bašternák uhradil 12 miliónový nákup v hotovosti* a uplatnil si od štátu vratku DPH v hodnote zhruba 2 miliónov eur, ktorá mu napriek podozreniam, že išlo o fiktívny obchod, bola vyplatená. Ladislav Bašternák bol v roku 2018 v súvislosti s týmto obchodom odsúdený na 5 rokov väzenia a 5-ročného zákazu podnikania.

Prečo vyvolala Bašternákova podozrivá podnikateľská činnosť také verejné pobúrenie a prečo práve pod balkónom vtedajšieho premiéra, Roberta Fica? Údajne mal mať Ladislav Bašternák väzby na rôznych politikov vtedajšej koalície a ukázalo sa, že byt, ktorý si Robert Fico prenajímal v bytovom komplexe Bonaparte, vlastní Ladislav Bašternák a prenajímal ho Robertovi Ficovi za nezvyčajne kamarátsku cenu. Dalo by sa povedať, že kauza Bašternák bola akousi poslednou kvapkou v spoločenskom pohári trpezlivosti. Medzi občanmi sa už dlhšiu dobu tradovalo o povestnom systéme „našich ľudí“, ktorého symptómom bola aj kauza Bašternák. Dav požadoval odstúpenie vtedajšieho ministra vnútra, Roberta Kaliňáka, a vysťahovanie vtedajšieho premiéra, Roberta Fica, z komplexu Bonaparte. Odvolať Kaliňáka z funkcie sa nepodarilo a Fico sa z bytu odsťahoval až v roku 2019.

Protesty Za slušné Slovensko (2018)

Objednaná vražda novinára, Jána Kuciaka, a jeho snúbenice, Martiny Kušnírovej, otriasla krajinou a zanechala železitú pachuť v ústach rôznych štátov, ktoré do roku 2018 nevedeli nájsť Slovensko na mape. Do ulíc vyšli desiatky tisíc ľudí v rôznych mestách doma aj v zahraničí, údajne najviac od roku 1989. Dav žiadal, okrem iného, demisiu vtedajšieho premiéra, Roberta Fica, ministra vnútra, Roberta Kaliňáka, a odstúpenie špeciálneho prokurátora, Dušana Kováčika. Tretia vláda Roberta Fica padla pod spoločenským tlakom so slovami: „Nebojte sa pán prezident, ja nikam neodchádzam.“ A do riadneho termínu volieb dovládol Peter Pellegrini.

Protivládne protesty (2023-2024)

Štvrtá vláda Roberta Fica nebola pri moci ani 3 mesiace a občania znovu vyšli do ulíc. Príčinou bola najmä kontroverzná novela trestného zákona, súčasťou ktorej bolo aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, ale dav komunikoval celkovú nespokojnosť s krokmi terajšej vlády. Heslá ako „Dosť bolo Fica“ a „Nebudeme ticho“ sa niesli viac ako 30 mestami po celom Slovensku a protestovalo sa aj v zahraničí. Národná rada schválila novelu trestného zákona a tá nadobudla účinnosť 15. marca 2024. Ústavný súd pozastavil účinnosť časti novely, týkajúcej sa všetkých schválených zmien v Trestnom zákone, zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb a určitých paragrafov Trestného poriadku. Účinnosť nebola pozastavená zvyšnej časti novely, vrátane zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry. Úrad špeciálnej prokuratúry sa ruší 20. marca 2024.

Niekedy sa zdá, že protest nemá význam, keďže požiadavkám protestujúcich je málokedy plne vyhovené. Priamo meniť legislatívu však nie je ich prácou. Ulica nenavrhuje ani neschvaľuje zákony. Ulica volí zástupcov, obhajujúcich jej záujmy a vykonávajúcich túto úlohu.

Cieľom protestu nie je zastreliť moci koňa, ale pripomenúť, kto ju naň vysadil a kto ho kŕmi. Ak ich moc podupe, zostáva jej už len čakať čo bude väčší problém, že už si nevysadne, alebo že kôň zdochol od hladu.

Zdroje