Čo sa to deje ?
Všetci to vidíme. Vlastne aj zažívame. Veci nekonečne stagnujú alebo sa hýbu nesprávnym smerom. Nikto s tým nič nerobí, nikto nám nepomôže a tí, čo by aj mohli niečo urobiť, sa radšej navzájom urážajú a hádajú. Je to beznádejné…
Toto by sme mohli povedať o našom bezprostrednom okolí, obci alebo meste, regióne či kraji. Niekto by to možno povedal o svojej škole či triede, práci a kolegoch, ba dokonca rodine. Ale všetci to radi hovoríme o našej Slovenskej republike. Väčšinou oprávnene, no niekedy tak trochu zo zvyku. Veď je to chytľavé. Ale nemôžeme si povedať, že je všetko zlé bez toho, aby sme nenašli vinníka. Kto za tým stojí? Prví na rade sú politici. Tí sú však s vinou veľmi šikovní a vedia si ju nekonečne prehadzovať medzi sebou, alebo ju zvaliť na niekoho úplne iného a častokrát bezbranného. Takáto odpoveď by možno niekomu postačovala, ale nám nesmie. Musíme zistiť, kto je za všetkým tým, čo sa nám na Slovensku nepáči. Ale kto, ak nie politici? Skúsme sa nad tým zamyslieť. Kto tvorí a definuje tento štát? Kto má moc diktovať jeho ďalšie smerovanie? Kto je na vine? Nie je to Európska únia, ani nadnárodné korporácie, ani médiá a sociálne siete, ani náboženstvá, ani menšiny, ani novinári, ani lobysti, ani akýkoľvek iný “všemocný” hráč.
Pravdou je, že sme to my, občania. My sme zodpovedný za nápravu toho zlého, čo vnímame v našom okolí, či už blízkom alebo širšom. Avšak vždy keď dospejeme k tomuto záveru, rýchlo sa vyhraníme voči tým z nás, ktorý majú odlišné názory a vinu za stav vecí prehodíme na nich. Častokrát tak vnášame napätie do debát a prehlbujeme vzájomný odpor v už aj tak polarizovanej spoločnosti.
Prvým krokom k vyriešeniu tejto situácie je naučiť sa navzájom spolu komunikovať. Demokracia nemôže existovať bez plurality názorov a bez ich vzájomnej konfrontácie, ale zároveň prestáva správne fungovať, ak je táto konfrontácia neúctivá, výsmešná alebo nedaj bože nenávistná. Účelom každej debaty by malo byť predstavenie vlastných názorov a postojov, vypočutie si názorov a postojov ostatných a hľadanie porozumenia a spoločných riešení.
Ďalej si musíme uvedomiť svoju zodpovednosť voči nášmu okoliu. Bez spoločného pričinenia všetkých nás sa veci nezlepšia. Aktívny záujem a zapájanie sa do verejného diania je kľúčové, ak chceme nechať naše názory znieť a naše vízie pretaviť do reality.
Naše okolie, náš štát, naša spoločnosť od nás závisí. Môžeme pomôcť. Môžeme sa spolu rozprávať, debatovať, vymienať si názory, nachádzať kompromisy a spoločné porozumenie. Môžeme si všímať naše okolie, pomôcť našej komunite, stať sa dobrovoľníkom, aktivistom, spisovať a podpisovať petície, voliť vo voľbách, organizovať a účastniť sa skupinových akcií a protestov. Môžeme a verím že aj cheme pomôcť.
Bez nás to nepôjde. Ani po voľbách…